Osamelosť,
škodoradostný kat,
čo obul mi španielské čižmy plné falošných nádejí.
Vravel – vstaň a choď!
Prejdi v nich tisíc míľ.
Zatiaľ čo ťa budem bičovať ilúziami.
Potom uložím ťa,
na dereš spomienok.
Hľadaj nehu v úderoch palicou z výčitiek.
V tmavom žalári s ozvenou smiechu štastných párov,
prikovám ťa
okovami bezmocnosti.
A až ťa odsúdia za vieru v lásku,
do tupej gilotíny vložím tvoje srdce.