Diegove básne: O pol druhej ráno

O pol druhej ráno,
mesto spí, prikryté tmavomodrým kabátom s hviezdami na výložkách.
Ticho sa rozlialo do ulíc.

Hlava v rukách, duša boľavá.
Na rímse zúfalstva sedím a nohami kolenbám nad prázdnotou bytia.
V tom šialenom tichu počuť
ako slza pretína vzduch a rozbíja sa o chladnú podlahu ako letecká bomba.

V záblesku toho malého tresku
rodí sa verš.
Bez rýmu, no so silnou pachuťou.
Napísaný vlastnou krvou na pokrčený papier.
Zložený na trikrát,
strčený do obálky čo nemá adresáta.

Na rímse zúfalstva sedím a nohami kolenbám nad prázdnotou bytia.
O pol druhej ráno.

Zdieľaj to