VIANOCE 2017: PRÍBEH VIANOČNÉHO STROMČEKA

Tak sme sa nakoniec dočkali krajšej verzie vianočného stromčeka v našom meste. A je smutné, že to nebolo hneď a aj takúto vec bolo nutné napomenúť, skritizovať. To kompetentní naozaj nemajú štipku vkusu, radosti, spolupatričnosti, vďaky a úcty? Chýba im zrak, končatiny, svedomie, chrbtová kosť? To, ako sme spoločne zabojovali o krajší vianočný stromček, na ktorý máme všetci ako obyvatelia mesta právo, bolo skvelé. Bola to ukážka sily súdržnosti. Sila ľudu proti lakomstvu, ignorantstvu, nezáujmu, výsmechu. V tomto článku nebudem už ani veľmi jedovatý, pretože som sa toho jedu napŕskal dosť vo dvoch rozhorčených statusoch.

Najprv sme tu mali zväčšeninu špirály na oči, ktorá mala predstavovať polofunkčný vianočný stromček, z ktorého nešlo ani trochu tepla, radosti, symboliky štedrosti Vianoc. A tak prišla prvá vlna nespokojnosti a kritiky, šíriaca sa internetom ako tsunami. Zrejme to pomohlo, pretože čoskoro bola smiešna atrapa neživého stromčeka odstránená a do centra mesta priviezli náhradu. Pekný živý stromček. Vyzeralo to, že si niekto vstúpil do svedomia a mesto bude skrášľovať taký vianočný stromček, aký si ľudia zaslúžia. To, čím ho však narýchlo ozdobili, vyzeralo ako toaletný papier, čo uletel z pod zadku drevorubačovi, ktorý si musel súrne v lese uľaviť a zachytil sa o strom. Proste výsmech ľuďom, ktorí tu žijú, vracajú sa tu a sú verní domovu, majú to tu radi a chcú si užiť atmosféru Vianoc aj v uliciach. Či už s kamarátmi, rodinou, alebo samotári, ktorí sa len ta prechádzajú po námestí a chcú sa pri niečom veľkolepom pristaviť a obdivovať to. Zamyslieť sa, zaspomínať. Lenže stromček nebol hodný ani obdivu, ani radosti, ani serióznej fotografie. A tak prišla druhá vlna nesúhlasu.

Aj keď neskoro, ale predsa sa podarilo za pomoci zdieľaní, lajkov a komentárov podporiť nesúhlas a uvedomenie, že sa nás to týka. Vďaka všetkým vám môžeme v meste obdivovať pekný vianočný stromček a anjela na začiatku námestia, pri ktorom sa už stihlo odfotiť množstvo ľudí. A tak to má byť.

Bol som však prekvapený z poniektorých reakcií. Novovešťania, ktorí odišli žiť a pracovať mimo mesta sa tomu vysmievali, akoby sa ich to netýkalo a bolo to pre nich cudzie prostredie. Vraj „tak vám treba“. Ďalší, ktorí to určite nemysleli zle, prišli z nápadom vyzdobiť stromček spoločne, no ani celé basketbalové družstvo by nedokázalo ozdobiť tak vysoký stromček až hore a poveternostné podmienky by nedopriali prineseným ozdobám ostať na svojom mieste a nepoškodené. Je mi jasné, že v poslednom čase je v móde charita a rôzne zbierky, ale ľudia z mesta, zodpovední za výzdobu nie sú predsa postihnuté deti, ktorým sa treba skladať na ozdoby. Alebo každý prinesieme aj lyžičku asfaltu a pomôžeme im opraviť cesty? Alebo sa každý priviažeme k jednému stĺpu s baterkou, aby sme tak pomohli pouličnému osvetleniu?  Ľahostajnosť, lenivosť, lajdáckosť a nezodpovednosť sa nedá riešiť charitou.

Každopádne, niečo sme spoločne dosiahli a nezmenia to ani výhovorky mesta v štýle: „Tak to bolo v pláne“, alebo že na to nebol čas. Žije nás tu dosť na to, aby sme si zaslúžili niečo viac, ako odfláknutú výzdobu. Mnohým sa tu žije ťažko. Sú smutní, frustrovaní, opustení, nezamestnaní a aj takáto možno maličkosť im prinesie do života trochu tepla a radosti. Pocit, že aspoň mestu, v ktorom žijú, platia poplatky, dane, vyrástli tu, študovali, vychovali deti, alebo boli vychovaní, budú za niečo stáť. Za viac, ako za ošarpaný vianočný stromček. A mohlo to byť inač už od začiatku a bez internetových kampaní.

 

Všetkým prajem pekné, radostné, štedré, chutné, voňavé, pohodové, zdravé a veselé sviatky v spoločnosti milovaných a milujúcich ľudí.

 

Miro.

 

Zdieľaj to