Treba si uvedomiť, že ak chcete do svojho podniku/prevádzky pritiahnuť ľudí z ulice, musíte začať už vchodom. Upútať pozornosť a okoloidúceho vyrušiť, zaujať, upútať, vytrhnúť ho z myšlienok. Pritiahnuť jeho pohľad a dosiahnuť, aby sa namiesto zahľadenia na koniec ulice pozrel práve na vašu prevádzku. Aby veľkoleposť jej vchodu stála ako zábrana. A človek sa určite obzrie, pristaví a možno vstúpi. Je dôležité, aby vstup do prevádzky možnému hosťovi hovoril, že je vítaný. Preto je dôležité, aby vchody pôsobili veľkolepo, boli viditeľné, ozdobené, čisté.
Často sa stáva, že sklenená výplň vchodových dverí slúži ako priestor na vylepovanie plagátov, nálepiek, nápisov, ktoré slúžia len na to, aby nebolo vidieť do vnútra a zamestnanci sa tak mohli skrývať pred okoloidúcimi. Ukrývajú sa taktiež v nedostatočnom osvetlení priestoru a za úmyselný neporiadok na barovom pulte.
Usmiaty a milý personál, ktorého pohyb je za oknom, či vitrínou vidieť, vysiela pozitívne vibrácie a priťahuje pozornosť aj bez slov “Poďte ďalej, ste vítaní.”
Treba sa zamyslieť nad tým, prečo človek nie je doma a ide sa radšej najesť, alebo napiť do reštaurácie, baru, kaviarne atď … . Chce si totiž užiť gastronómiu, moderné prostredie a technológie, kvalitu, ochotu a cítiť sa dôležito. Zabudnúť, uvoľniť sa, relaxovať, komunikovať a je česť, ak si vyberie práve vás, ako alternatívu k domácemu večeru pri televízii, záľubách, alebo kdekoľvek inde.
Mnohí zamestnanci si myslia, že je to všetko kšeft len ich šéfa/majiteľa prevádzky a oni sú len ukrivdení otroci. No popri nekonečnom hundraní a znechutení zabúdajú na to, že okrem platu získavajú skúsenosti, meno, odbornosť a zapisujú sa do povedomia hostí, ktorí sú predovšetkým ľuďmi a sú všímaví. Dokážu oceniť prívetivosť a skritizovať neochotu.
Na prevádzke je vždy čo robiť, aj keď je momentálne bez hostí. Utierať prach, leštiť sklo, aj keby to malo byť stále dookola. Vyzerá to lepšie, ako stáť na pľaci s frustrovanou kuchárkou v špinavej zástere, s cigaretou v ruke a nahlas vulgárne rozoberať svoje problémy, prípadne nadávať na svojho šéfa. Ten ale nemôže za všetky krivdy vo svete zamestnancov. Šéf je človek, ktorý im dal príležitosť, nech už je akákoľvek. To on má voči nim a štátu povinnosti, starosti, komplikácie, vybavovačky, zodpovednosť. Celá prevádzka a jej existencia je jeho nápad, jeho iniciatíva a jeho meno. Zamestnanci ako nápomocné osoby sa ale môžu svojou prácou, umením a tvárou stať súčasťou tohto mena. A záleží aj na nich, či to meno bude dobré, alebo zlé.
Akákoľvek príležitosť a akákoľvek odmena je viac, ako nič. Viac ako byť ležiaci kus mäsa, o ktorý nikto nezakopne. A ak sa niekomu nepáči jeho práca, podmienky a cestu do práce sprevádzajú nadávky, tak je riešenie veľmi jednoduché – dať výpoveď. Určite sa nájde na každé uvoľnené miesto niekto, kto bude mať radosť a vážiť si túto prácu.
Nikto nie je nenahraditeľný. Aj v nevyučenom človeku bez praxe a predošlých skúseností v obore, sa môže ukrývať talent a ochota. A navyše, nemá návyky a zlozvyky z predošlých zamestnaní. Stačí talent, ochota stať sa majstrom svojho povolania a nebrať prácu ako povinnosť, ale ako poslanie.
Článok ukončím týmito heslami: ČISTOTA, ÚSMEV, ATMOSFÉRA, ZDIEĽANIE, ODBORNOSŤ, ĽAHKOSŤ, VEĽKOLEPOSŤ, NADŠENIE.
PS: Nie je hanba ospravedlniť sa hosťovi za prípadnú chybu.
Autor článku: Miroslav Hnát