VŠETKÝM OTCOM. Ste rovnako dôležití!

Často si všímam, že sú matky uprednostňované, či už vo výchove, alebo v samotnej existencii a otcovia sú vnímaní ako samozrejmosť. Ako niekto, kto len dodá biologický materiál a keď sa mu čokoľvek nepáči, tak jednoducho môže odísť, pretože si vraj žena poradí aj sama. Často strašením súdmi, ktoré sú v tomto často nespravodlivé a slepé. Taktiež je natočené množstvo filmov, kde sú práve otcovia tí zlí. Či už biologickí, alebo adoptívni. Vykresľujú sa, ako niečo zlé, podradné, alebo prebytočné v domácnosti a rodine.

Alkoholik, násilník, povaľač, ľahostajný, nedbalý, bez záujmu, zbabelý … .  Aj taký môže byť otec, ale aj matka. Nechcem teraz zhadzovať matky, ale čo dokážu v smutných prípadoch len matky, je spláchnuť dieťa do záchoda, len tak ho niekde pohodiť, preniesť naňho svoje závislosti, alebo ho udusiť. Bezprostredne po pôrode. A napriek tomu z nich nerobíme všeobecné monštrá. Tak to nerobme ani z otcov. Sú rovnako dôležití.

Za to, že žijete, patrí rovnaká vďaka obom rodičom.

Otcovia nie sú despotickí strašiaci. To, že dávajú menej nehy a jemnosti ako matky ešte neznamená, že vnášajú do rodiny a výchovy menej záujmu a lásky. Poradia, pomôžu, poučia, utekajú splašení s kyticou a nadšením do pôrodnice, držia rodiacu ženu za ruku, odpadnú keď uvidia krv, poskladajú detskú postieľku, zhotovia v záhrade hojdačku, vystrúhajú z dreva prvý detský meč, dajú prvé vreckové, namontujú pomocné kolieska na prvý bicykel, osobne prídu šikanujúcim rovesníkom vytrhať vlasy, dajú prvý krát odpiť z piva, prinesú vianočný stromček, opravia hračku, prečítajú rozprávku, vezmú na koňa, aby malo dieťa lepší výhľad, naučia plávať, lyžovať, bicyklovať, kopať do lopty, prísne vysvetlia čo sa smie a čo nie, skontrolujú domáce úlohy, okričia, potrestajú. Prednášajú prípitky a doprevádzajú k oltáru. Možno prejavujú lásku a záujem ináč, ako matky, no to neznamená, že nás majú radi menej. Niekedy si to uvedomíme až neskôr, alebo príliš neskoro. Keď už neostane čas povedať im, že sme ich pochopili.

Prajem všetkým otcom dostatok trpezlivosti, lásky a záujmu. Nekonečné množstvo zodpovednosti,  pevné nervy a radosť, keď zbadajú tehotenský test a uvedomenie si svojej dôležitosti v rodine a živote dieťaťa.

Tým, ktorí bezhlavo preťahujú jednu ženu za druhou a pri „nehodách“ nútia ženy k potratom, aby ochránili svoju neohrozenosť, voľnosť a bezstarostnosť; tým, ktorí pred zodpovednosťou, alebo platením zbabelo ušli, ich fotky sú v Slovenskom registri hľadaných osôb a radšej sa povaľujú v húfoch medzi odpadkami v Prahe, zarastení a smradľaví od lacného vína; tým, ktorí týrajú, zneužívajú a zanedbávajú svoje deti posielam nadiaľku päsť do ksichtu.

Stále si však myslím, že podstatná väčšina otcov je tých správnych. Mnohých  otcovstvo zmenilo a objavili v sebe lásku a zodpovednosť. Pocit, že niekam patria. Že stvorili novú bytosť; nový život, na ktorý čaká celý svet. Z grázlov, lumpov, bitkárov, povaľačov či sukničkárov sa stali zodpovední rodičia.  So slzami dojatia, s bábätkom v náručí oľutovali svoj predošlý život a chyby a tak je to správne.

Všetko najlepšie ku Dňu otcov.

 

Miro.

 

Zdieľaj to