Spišská Nová Ves je naozaj veľmi pekné mesto, plné zaujímavých ľudí, príbehov, zákutí a jedným z plusov je aj blízkosť národného parku a prírody vôbec. Vždy, keď sa po dlhej dobe do mesta vrátim, uvedomím si, že to tu mám stále rád. Nepotrebujem more, výhľad z mrakodrapu, miliónové davy ľudí, osemprúdové cesty, ani stavať hrady z piesku na pláži. Myslím si, že aj naša lokalita má čo ponúknuť. A mohla by toho ponúknuť oveľa viac, keby ľudia hromadne nedezertovali do zahraničia, za vidinou ohromnej kopy peňazí, ktorá tam na nich čaká.
Chcete si nechať za prácu poriadne zaplatiť a to je jeden z dôvodov, prečo odchádzate a nadávate na systém vo svojej vlasti. Čo tak ale tomu systému pomôcť svojou nelenivou prítomnosťou? A nie čakať niekde ďaleko na to, až to začne meniť niekto iný.
Chápem, že mnohí chcú byť ihneď bohatí, ihneď ohodnotení, ihneď úspešní, ihneď šéfovia a to bez cesty k týmto cieľom. Aj naše mesto je na nekonečnej ceste rozvoja, skrášľovania, zveľaďovania a ďakujem všetkým, ktorí tu zotrvali a vykonávajú tu svoje funkcie, profesie, remeslá a nespoliehajú sa na niekoho iného, kto to tu bude viesť k lepšiemu životu.
Údajne je to tu všetko zlé, v katastrofickom stave a nie je možné, aby tu bol človek šťastný. Lenže ide len o nafuknutú bublinu z príspevkov lenivcov, ktorí majú potrebu zdieľať svoje nezdary, laxnosť, zlomyselnosť a frustráciu na sociálnej sieti. A tak verejnosť nadobúda falošné presvedčenie, že tu nie je možné existovať a budovať niečo. Lenže ľudia, ktorým sa darí a niečo budujú, nemajú potrebu vkuse zdieľať svoje úspechy, výhry a šťastné chvíle na internete. Nepotrebujú sa ukazovať a vešať ostatným na nos svoju šikovnosť. A naozaj je tu dosť takých, ktorým sa darí a majú dostatok všetkého, čo je potrebné k dôstojnému životu.
Mnohí by chceli prísť na hotové. Čakajú v zahraničí ako supi, že to tu niekto iný zlepší. Je to podobné, ako keď skupinka ľudí príde do prázdneho baru a hneď odíde, pretože tam nikto nie je a oni sa chcú predsa zabaviť niekde, kde sú aj iní ľudia. Nezamyslia sa ale nad tým, že je tam prázdno len kvôli tomu, že si to isté povie každý, kto do podniku príde. Keby ale usadili svoje zadky plné pánskych manierov do sedačiek, tak sa podnik čoskoro naplní. Niekto ale musí začať.
Ako som už spomínal, mnoho ľudí sa tu má dobre. Zarábajú peniaze, majú rodiny, chodia na dovolenky a majú všetko, čo potrebujú na udržanie istého životného štandardu. Preukazovanie svojej situácie však prenechávajú tým, ktorí sa neustále sťažujú a hľadajú vinníka svojich neúspechov všade inde, len nie vo svojej neschopnosti, ľahostajnosti, lenivosti, nevôli. A tak vzniká presvedčenie, že je to tu všetké stratené.
Svojou frustráciou a neschopnosťou však otravujú život ostatným. Niekto si otvorí bar, alebo reštauráciu a ihneď na scénu prichádzajú profesionálni hľadači nedostatkov a chýb. Detailne skúmajú prácu iných a hľadajú maličkosti, na ktorých môžu postaviť svoje nespokojné statusy a komentáre. Pritom by sa namiesto toho mohli chopiť roboty a ukázať, ako sa to teda má správne robiť. Lenže to by si uvedomili, že žiadne remeslo nejde robiť stopercentne bezchybne, pretože remeslo si vyžaduje ľudský prístup, talent a schopnosti a nie prácu naprogramovaného robota. A ľudia robia chyby, zabúdajú, sú omylní. Ale aspoň sa o niečo snažia.
Všetky obchody, reštaurácie, bary, firmy a podniky tu máme len a len vďaka ľuďom, ktorí neboli a nie sú leniví myslieť, tvoriť, budovať a majú radi toto mesto. Pretože najjednoduchšie je s výsmechom odísť preč a občasne sa domov vracať na autách so zahraničnými značkami a šíriť pobavené poznámky a kritiku na to, ako je tu údajne každému zle a treba ihneď odísť. Keby tak ale priložili ruku k dielu a ukázali, ako sa to teda má úspešne a správne robiť, keď sú takí chytrí, tak by to mohlo byť všetko niekde inde. Asi si ale nechcú rozstrapatiť tie pestované frizúry, vytrhané obočie, polámať nechty, zodrať značkové oblečenie a tetovania.
Samozrejme je fajn okúsiť iný kraj, iný mrav a spoznať svet osobne. Nie len z obrázkov, kníh a videí na internete. Ísť a spoznávať, učiť sa, získavať skúsenosti, odpočinúť si, zabaviť sa, nájsť nové známosti. Ale zanevrieť na svoju vlasť, rodné mesto, miesto, kde ostali žiť ich rodičia? Zatratiť toto pekné mesto kvôli peniazom, úspechu a kariére? Šikovný človek sa predsa uchytí všade. A takých ľudí je tu dosť. Vďačíme im za to, že sa máme kam ísť zabaviť, nakúpiť si, odpočinúť a zrelaxovať, najesť sa, vypiť si, venovať sa záľubám, zašportovať si, spoznávať nových ľudí. A aj keď je to tu všetko v menšom, ako v mestách, kam vás to ťahá, neznamená to, že je to tu mrtve a treba to tu vzdať, opustiť, zatratiť.
Zamyslite sa, čo ste kto urobili pre to, aby vám tu nebolo zle? Čo ste sa aspoň pokúsili vymyslieť, vybudovať, založiť, zmeniť? Nikto nechce zapojiť úsilie a snahu priložiť ruku k dielu. Každý sa chce zabaviť a užiť si. Neuvedomuje si ale, že všetky tie prostriedky a priestory musel niekto otvoriť, postaviť, zveľaďovať, vymyslieť. S tým samozrejme súvisia nie len radosti, ale aj starosti, drina a venovaný čas. Až sa o niečo sami pokúsite, dáte do toho svoje schopnosti, talent, čas a úsilie a zlyháte, až potom máte právo nadávať na mesto, ľudí v ktorí v ňom žijú, burcovať k hromadnému odchodu, zatracovať, kritizovať a vysmievať sa. Je jednoduché prísť na hotové, prechádzať sa po parku, ubytovať sa niekde, jazdiť po ceste, ožrať sa v bare, rozkrikovať sa v herni, byť drzý a arogantný v reštaurácii, nechcieť zaplatiť za služby, vysmievať sa upratovačkám a smetiarom, očurávať steny budov, rozbíjať reklamné pútače, opľúvať výklady, odhadzovať odpadky na zem …. . Ukážte, čo dokážete vymyslieť, postaviť, zostrojiť, vysadiť, uvariť, vyrobiť, viesť a riadiť vy. Stále je tu čo robiť a svedčia o tom predsa aj tie vaše kritiky. Tak poďte a priložte ruku k dielu. Spišská Nová Ves nie je plátno v kine, kde sa premieta komédia a zahraničie nie sú sedačky s pobaveným publikom.
Nezabudnite, že každý máme potenciál vytvárať hodnoty a ako sa hovorí: “Každá kvapka sfarbí oceán”
“Každá kvapka sa počíta”
PS: nie kvapavka
Autor článku: Miroslav Hnát