Každá doba má svoje pre a proti a nie je tomu inak aj dnes. Snážíme sa žiť najlepšie ako vieme a všetká česť tým, ktorí sa nenechali ovplyvniť vlnou sektárskych kníh, videí, článkov a nebezpečnými citátmi, ktoré na prvý pohľad znejú príjemne, no šíria šialenstvo a tuctovosť. Ďaleko od ľudskej prirodzenosti.
Chodím medzi ľudí a pozorujem ich. Predovšetkým ich správanie a pôsobenie na verejnosti a v kolektíve. Som rád, že sa stále nájdu takí, ktorí sa neboja priznať, že niečo nevedia, niečomu nerozumejú, niekoho nemajú radi, že im niečo vadí a vedia požiadať o radu, alebo o pomoc. Že existujú jedinci, ktorí sa nehanbia priznať, že na niečo nemajú, či už schopnosti, talent, alebo peniaze. Že napriek tomu, že žijeme v spoločnosti plnej bonzákov, udávačov, informátorov, kamerových systémov, prehnane aktívnych kriminalistov a policajtov s detskými tvárami, maniermi a rozumom, existujú ľudia, ktorí si uznajú chybu, zaslúženú facku a uvedomujú si, že spolupatričnosť je viac, ako udávanie.
Aj táto doba má mnoho paradoxov, protikladov a fenoménov a rozhodol som sa poniektoré opísať tak, ako ich vidím ja. Kto nechce byť znechutený, urazený, alebo rozhorčený, tak by možno nemal čítať ďalej. Ale z mnohých uhlov pohľadu je opis týchto tragikomických skutočností doby zábavný.
Je radosť sledovať poniektorých ľudí, ktorí sa bijú do pŕs, že sú originálni a sami sebou a popri tom do svojich slovníkov zaradili výrazy ako – najvác, nejsom, som neni atd…. . a to aj na východnom Slovensku. Sedia v kaderníctvach s fotkou osoby, ktorej účes by chceli mať, obliekajú sa podľa videoklipov, dávajú si neoriginálne prezývky a majú podivné prízvuky, ktoré odkukali z primitívnych rapových pesničiek.
Do škôlky a do školy chodia vyhladované deti, bez zabalenej desiaty, neupravené, so špinavým oblečením., pretože im matka vysvetlí, že to že je žena neznamená, že bude robiť slúžku a variť, prať, žehliť … . Namiesto toho odíde večer do posilňovne a vráti sa v noci, s alkoholovým dychom.
Dnešná moderná hudba, kde môže byť spevákom každý, kto objaví kúzlo funkcie autotune, sa stala zvrátenou školou vyjadrovania sa, a to nie len pre mládež. A tak to potom vyzerá v ich pokusoch o ústny a písomný prejav, napríklad na úradoch, či v oficiálnej korešpondencii. Obavy majú dokonca aj z telefonickej komunikácie, pretože nie sú schopní súvisle rozprávať, bez slengov, nadávok, podivných slovných spojení a skomolenín.
Intelektuálny, hodnotný a trefný humor vystriedala trápnosť a zosmiešňovanie chabým spôsobom, ako to môžme vidieť v mnohých seriáloch a reláciach z televíznej produkcie.
Móda sa neurčuje z prehliadok na móle, katalógov a časopisov, ale v baroch, kaviarňach a na diskotékach. Je komické sledovať, ako si dievčatá navzájom nenávistne pozerajú na obuv a chlapi na účesy a potlače na tričkách.
Hodnoty sa obrátili a sú presným opakom hodnôt hrdinov z románov a klasických príbehov. Lásku, česť, úctu, slušnosť a úprimnosť na prvých miestach vystriedala závisť, povrchnosť, bezcitnosť, klamstvo, honba za peniazmi, bezohľadnosť, neobozretnosť, vulgárnosť, rozdávanie tela.
Strava, ktorá nevadila našim rodičom, starým rodičom, prarodičom, praprarodičom je dnes vykreslená ako škodlivá a ako jeden z najnebezpečnejších a najväčších nepriateľov ľudstva. Novodobí odborníci na výživu v zrkadlách asi nevidia svoju voskovú pokožku, kruhy pod očami, sivé zuby a strhaný výraz.
Ľudia si stále dávajú krátkodobé ciele, často obrovských rozmerov a tú cestu k ním chcú vynechať. Všetko chcú mať ihneď a poväčšine sa to krúti okolo majetku a bohatstva. Deti a pokoj rodinného života už nie je tak zaujímavá a mnohí sa radšej ženú za hromadením bohatstva, aby sa mohli rovnať so svojími známymi, ktorí žijú rovnaké šialenstvo.
Tradičné hodnoty, úcta k starším a ku skúsenostiam je predmetom zosmiešňovania a folklór je ohrozený druh.
Slovo láska sa mnohým vyslovuje ťažko, cítia sa pri tom trápne a boli by radšej, keby vôbec neexistovalo, tak ako žiadny pekný cit, ktorý by ich mohol obmedziť na ceste sebeckosti, neúprimnosti a zberu sexuálnych partnerov.
Matka a otec sú často nezaslúžené tituly ignorantských plodičov detí, ktorí ich predovšetkým učia ako sa správne fajčí, chlastá, nadáva a bije. S hygienickými návykmi a rozprávkovými príbehmi so symbolikou dobra a zla sa stretávajú až v škôlkach a školách.
Chytrosť a sčítanosť ľudí dokazuju výroky, ako napríklad, že hlavným mestom Číny je Japonsko, alebo že sa sklo vyrába z vody.
Ženy su také zručné kuchárky, že do polievky dávajú aj mastné maso s odôvodnením, že aspoň sa z neho v polievke urobia škvarky.
Chlapi sa nevedia rozhodnúť, kam radšej vrážať penisy, či do vagín, alebo do výfukov svojich naleštených áut.
Pohŕda sa históriou, poznatkami, školou, majstrami, umením, pretože všetkých učí výhradne internet. Tam sa totiž ukrýva absolútna pravda o všetkom.
Bio výrobcovia balia svoje výrobky do igelitu a recyklácia je pre nich cudzí pojem, bio matky vychovávajú papierovo bledé deti v maximálnej sterilite a ochrane pred krásami sveta a života.
Ľudia dožívajúci sa priemerne 65-70 rokov si dovolia zakazovať tisícky rokov staré symboly, gestá a prastaré pravdy našich predkov.
Za absolútneho nepriatela sveta sa považuje Amerika a je otázka času, kedy bude obvinená aj z účasti na vyhubení dinosaurov.
Ihriská, bary , rôzne záujmové inštitúcie a priestory sa značne preriedili, pretože ľudia našli záľubu v hromadnom stretávaní sa po bytoch a domoch, aby tam spolu mohli medzi sebou súložiť a fetovať.
Zdeformovali sa definície slov ako úspech, sláva, bohatstvo, česť, láska, vernosť, moc…
Mladí chlapci nemajú reálne ľudské vzory, pretože ich jediným vzorom sú oni sami v zrkadle, po aktívnom užívaní anabolík a ľutujú, že sami sebe ústami nedosiahnu na rozkroky.
Mnohí v túžbe byť moderní robia zo seba hlupákov v kikiriki oblečení, priblblých účesoch, športiakoch a atypických domoch.
Každý si myslí, že je ohováraný, riešený a že je mu závidené a choro očakáva, že sa o ňom bude vravieť len v superlatívach. Že o ňom budú kolovať chválospevy a bezhraničné blahorečenie, napriek tomu, že sa o nič významné nepričinil a najvyznamnejší skutok, ktorý denne urobí je zapnutie ventilátora na záchode, počas veľkej potreby.
Ženy svoju samostatnosť dokazujú pravidelným ožieraním sa a vyberaným slovníkom, hodným partie chuligánov.
Dievčatá z dedín sa pchajú do väčšich miest a už na druhý deň nosia na hlave klobúčiky a pozerajú do výkladov značkových obchodov. Prijímajú ponuky na točenie porna a domov sa vracajú s maniermi celebrity.
Chlapci chcú pôsobiť ako úspešní manažeri a večer objednávajú a platia pitie celému stolu. Následne ich niekoľko dní, alebo týždnov nie je vidieť, pretože im neostalo ani na žuvačku. Takzvaní jednodňoví boháči.
A čo umenie? Tak to nabralo absurdnosti gigantických rozmerov.
Umenie tanca mnohokrát prestáva byť ladným vyjadrením splynutia muža a ženy v tónoch klasickej hudby, radosťou zo života pri rôznych exotických rytmoch a už to nie je ani rituálny akt. O nové tanečné štýly a kroky sa pokúšajú ľudia, ktorí nemajú absolútne žiadne predpoklady na tanec, no už aj utieranie zadku sa snažia prezentovať ako nový tanečný štýl.
Obrazy strácajú význam a posolstvo. Kto nevie zaujať výtvarným umením, dokáže na papier, alebo na plátno otlačiť svoje prirodzenie, alebo striekať farbu z konečníka a tváriť sa ako Picasso. Najsmutnejšie na tom je, že to mnohí žerú a obdivujú.
Spevák dokáže byť každý, kto ovláda prácu s počítačom a nie je mu cudzia funkcia autotune. Mnohé z hudobných štýlov nie je možné zaznamenať do notového zápisu a jej tvorcovia sa nazývajú hudobníkmi napriek tomu, že neovládajú hru na hudobný nástroj
Vzniklo množstvo knižných vydavateľstiev a v kníhkupectvách sa povaľujú podivné tituly, bez štipky posolstva, ponaučenia a umeleckého zážitku. Obzvlášť sa darí celebritám, rodinným príslušnikom celebrít a vykrádačom policajných prípadov.
Nábytok sa začal vyrábať z paliet a je otázka času, kedy sa skrine budú vyrábať z použitých latrín a čím bude latrína špinavšia, tým viac bude daný kus nábytku obdivovaný a cool. Pach výkalov sa stane neodmysliteľnou súčasťou obývacích miestností a obdivu návštev.
Všetko je ale tak, ako má byť a napredujeme správnym smerom a tempom, ruka v ruke s vývojom vedy, techniky, automatizácie a snáď nás nezastavia staré morálne hodnoty, city, zmysel pre česť, spravodlivosť a úprimnosť.
Autor článku: Miroslav Hnát