V Spišskej Novej Vsi to žilo. Každý mal svoj podnik a každý podnik mal svoju špecifickú klientelu – Semafor, Resa, Kelt, Legenda, Espresso, Kameňak, ICB, Čiky, Dancing, Kotolňa … . Mnohí popíjali, húlili, zobali do seba Nitrazepamy, odlievali si z toluénu a snažili sa na vlastnej koži vyskúšať, či je naozaj pravda, že z fajčenia vysušených banánových šupiek naozaj v hlave prepína. Bola to všetko sranda. Na jednej strane boje, na druhej strane boli všetci kamaráti, aj keď sa každý venoval a veril niečomu inému. Štýlu, ideológii a spôsobu života. Každý bol spokojný a ľudia neboli pripravení na nové veci a ani ich nechceli. Bolo dostatok zábavy, obchodov, podnikov, škôl, partií, umenia. Fičali graffiti, underground, hip-hop, techno, house, neposlušnosť, odlišnosť. Každý chcel byť samorast. V žiadnom prípade nevládla tuctovosť.
Pred Jednotou to kedysi žilo tancom, spevom, skupinkami mladých, ktorí mali spoločné záujmy. Ktosi priniesol kúsok linolea a vždy sa našiel niekto, kto predviedol break dance. Inokedy zaznel beatbox a doňho sa snažil niekto zaspievať, alebo zarapovať. Okolo toho sa chlapci preháňali na skateboardoch a korčuliach. A vždy pri tom všetkom bolo dosť ľudí. Dnes chátra aj budova Jednoty, a aj priestory pod ňou zívajú prázdnotou.
Ale vládla určitá konzervatívnosť. Keď sa pred rokmi otvoril na Letnej ulici sex shop, tak sa ľudia hanbili do predajne vstúpiť a ešte aj doteraz, mnoho rokov po otvorení len málo obyvateľov vie, že tam takýto obchod je. A už pekne dlho.
Kto sa chcel tváriť dôležito a veľkomožne, chodil na obedy a posedenia do Nostalgie, asi jedinej reštaurácie v meste, kde kuchári skutočne vedeli a vedia variť a nie sú to len vydávači hromady monotónneho jedla pre ľudí, využívajúcich chudobné porcie závodného stravovania.
Narýchlo zrekonštruovaná červená krabica s nápisom Madaras začala do seba vťahovať ľudí, ktorí sa rozhodli stráviť spoločné chvíle v obchodnom dome a netušia o existencii Náučného chodníka mládeže v Slovenskom raji. Sŕkajú kávu s dôležito vystretým malíčkom a uznanlivo kývajú hlavami. Pritom by kávu nerozoznali od zeminy, zaliatej vriacou vodou.
Ľudia neboli celkom pripravení na nové veci, až kým neprišiel moderný a vkusne zariadený podnik so sviežou obsluhou a ľudia sa začali deliť na tých, ktorý chodia do Neo Zony a tých, ktorí do Neo Zony nechodia. Miesta okolo stolov začali obsadzovať ľudia, ktorí si o sebe mysleli a stále myslia, že určujú módne a technologické trendy, no prehliadajú svoju tuctovosť. Chlapi s upravenejšími vlasmi ako ženy, so zapustenými bradami, väčšími výstrihmi ako ženy, s neoriginálnymi vytetovanými heslami na hrudiach, podivnou chôdzou a držaním tela, ktoré by asi malo pôsobiť frajersky, prísnymi pohľadmi v štýle – JA som hlavná postava akčného filmu. Nedokážu však narúbať drevo, vymeniť žiarovku a dodržať slovo. Zgrupujú sa okolo herných automatov a dúfajú, že každým ďalším klikom už musí konečne prísť výhra, ktorá im zmení životy. A životy im to skutočne mení. Bohužial v inom smere.
Drevené korálky vystriedalo zlato a krky čierne od bižutérie, pečatné prstene zo záložní a trhovísk.
Dievčatá držia drastické diéty, až majú zdeformované tváre a pritom sa začínajú podobať jedna na druhú intonáciou, artikuláciou, držaním tela, slovnou zásobou, gestikuláciou, záujami, oblečením. Špúlia ústa, akoby nimi vťahovali špagety a každým rozhovorom medzi sebou potvrdzujú opodstatnenie existencie televíznych scénok Cuky a Luky. Medzinožné priestory poniektorých umožnili vstup viacerým ľuďom, ako vchodové dvere do čakárne na vlakovej stanici.
Chlapci chcú pôsobiť ako tvrdí bitkári, dievčatá chcú byť fitnesskami.
Poniektorí miestni rómovia sa za svoju identitu hanbia natoľko, že sa snažia presvedčiť okolie, predovšetkým ženy, že sú černosi a prispôsobujú tomu účesy, náušnice a štýl obliekania.
Autá sa prestali kupovať preto, aby splnili účel a potreby majiteľa, ale aby uspokojili zvedavé oči okoloidúcich a boli nástrojom závisti a vystatovania. Základ je zaparkovať čo najbližšie ku vchodu, aby bolo vidieť, kto z auta vystupuje. Nie je postatné, že majiteľom auta je leasingovka, alebo rodičia.
Nevadí, že sa na Iphone stráca signál a hovory su nekvalitné. Je to proste značka. Drahá značka a kto chce byť in, musí mať Apple. Kľudne aj s rozbitým displejom.
Kazdy chce byť boss, mat často pri hlave telefón, riešit obrovské kontrakty, mať zlaté karty a aby mu zobali z ruky. Dievčatá sa nechávajú potencionálne bohatými chlapmi ťahať za vlasy, pľuť na seba a urážať sa, pretože podstatnejšie ako potupa osobnosti je ukázať sa po boku takejto bytosti.
Skupinky mladých pijú a robia bordel pri stoloch, pretože sa práve vrátili zo zahraničia a chcú si oddýchnuť od otročenia, prežívania a držgrošenia a posôbiť, že zarábaju ohromné peniaze. Čo na tom, že žijú niekde dvadsiati v dome, grilujú na zablatenom dvore a každý večer si kupujuú bedničku piva, pretože si nemôžu dovoliť íst vypiť do baru, ani do reštaurácie.
Že dom kultúry už neexistuje nie je podstatné, pretože kultúra už dávno takmer vymizla a zachraňujú ju umelci ako Divadlo Kontra, ktoré je naozaj na veľmi vysokej úrovni a dostupné aj bežným smrteľníkom, ktorým sa nechce promenádovať v oblekoch a večerných róbach. Kino je pridrahé a to že na sídlisku Mier zrekonštruovali knižnicu nikoho nezaujíma. Veď kto by dnes ešte chcel čítať text dlhší, ako je status na facebooku?
Na to, aká je Spišská Nová Ves malá, sa tu veľa ľudí niečomu venuje, bohužiaľ často sú to rovnaké činnosti a mesto je nimi zahltené. Realiťáci, makléri, poisťováci, agenti, obchoďáci, fotografi, fitness tréneri a poradcovia.
Tým starším je jedno, že sa mladí ukazujú a čím sa prezentujú. Majú svoje domovy a rodiny a spomínajú na úplne iné detstvo a mladosť. Mali svoje záujmy a majú iné hodnoty, aj keď si prešli rôznymi výstrelkami a často aj extrémami doby. Nikdy však nedosiahli takej sebadeštrukcie a frašky, akou sa to hemží v uliciach dnes.
Ale máme to tu radi. Dá sa tu nájsť zo všetkého niečo. Z dobrého aj zlého. A preto sa tu vždy radi vrátime. Niektorí na krátko, niektorí na dlhšie, niektorí navždy.
https://www.youtube.com/watch?v=NWFxwwLtYB4&t=7s
Autor článku: Miroslav Hnát